FAIL (the browser should render some flash content, not this).

Delfinoterapia v Sevastopole

Delfinoterapiu sme toto leto s našim štvorročným synčekom absolvovali už druhýkrát. Pred rokom to bolo na Jalte, tentokrát sme skúsili šťastie v Sevastopoli. Cesta trvala približne rovnako dlho ako minulý rok, avšak v Sevastopoli na nás čakali lepšie služby, profesionálnejší prístup a viac skúseností s delfinoterapiou.

Služby

Pri príchode nás na letisku v Simferopoli čakal šofér, ktorý nás odviezol na miesto kde sme mali v Sevastopoli bývať. Počas celého pobytu nás šofér vozieval na hodiny delfinoterapie (na Jalte sme mali zabezpečený odvoz len na terapiu, späť sme si odvoz museli zabezpečiť každý sám). Okrem toho nám bol plne k dispozícii aj v prípade, že sme chceli ísť nakupovať. Podmienkou bolo, aby sme mu to oznámili v dostatočnom predstihu, aby si nás vedel zaradiť do denného programu spolu s ďalšími rodinami.
Bývali sme v malom penzióne prispôsobenom pre deti, ktoré si vďaka tomu mali možnosť zašantiť na preliezačkách, hojdačkách, či šmýkačke. Súčasťou penziónu bol aj maličký bazén, čo sme veľmi ocenili hlavne v nepriaznivom, veternom počasí, kedy sme nemohli chodiť k moru. Je pravda, že okolie a samotné more v časti, kde sme bývali, nebolo až také pekné ako na Jalte, aj preto nám prišla vhod možnosť využívať bazén. Prístup k moru bol značne sťažený, čo bolo nevýhodou najmä pre vozičkárov. Naproti tomu na Jalte bol prístup k moru jednoduchší. Aj tu však platí pravidlo, že kto hľadá, ten nájde, lebo s troškou snahy sme našli schodnejšiu cestu k moru, kde sa mohol prebehnúť aj Filipko. Oproti iným penziónom tu boli rozdiely aj v ubytovaní aj v prístupe k moru, ale nemôžeme posúdiť či to mali iné rodiny výhodnejšie alebo menej, lebo sme to nezažili. Okrem toho penzióny nám boli prideľované podľa veku a zdravotného stavu dieťaťa, rovnako ako samotný delfín. So stravou sme boli spokojní, aj keď veľkým chlapom by sa mohli porcie zdať malé. S dodržiavaním pitného režimu sme nemali problém, pretože sme mali tekutiny k dispozícii po celý deň.

Ako prebiehala delfinoterapia

Delfinoterapia prebiehala v delfináriu umiestnenom priamo v mori, vo vojenskom priestore. Majú tam päť delfínov, ktoré boli prideľované deťom podľa veku a diagnózy. Terapiu mala na starosti doktorka Ľudmila Nikolajevna Lukina, ktorá po našom príchode urobila vstupný test. Zároveň nám bolo robené aj EEG, ktoré neskôr slúžilo na porovnanie s výsledkami EEG získanými pri odchode, kedy boli deti opätovne vyšetrené.

Samotná delfinoterapia bola vedená terapeutkou, trvala maximálne pol hodinu v závislosti od reakcie dieťaťa. Niektoré deti boli vo vode s rodičom a niektoré len s terapeutkou. Všetko záviselo od dieťaťa a jeho chuti pracovať s delfínom. Potom sme sa všetci museli vzdialiť, aby si oddýchol aj samotný delfín. Pre nás potom nasledovala ďalšia časť terapie a to polhodinová masáž a psychologická práca s dieťaťom. Pohovor prebiehal väčšinou v ruštine. V prípade, že nehovoríte po rusky tak to nie je problém, pretože s pani doktorkou sa dá dohovoriť aj po anglicky :-)
Niektoré deti nezniesli ani masáž ani pohovor, ale postupne si zvykali. So samotnou delfinoterapiou a jej priebehom sme boli oveľa viac spokojní ako na Jalte. Išlo hlavne o profesionálny a individuálny prístup nielen k dieťaťu, ale aj samotným rodičom. Aby sme lepšie pochopili princíp delfinoterapie, dostali sme príručku, kde bol presný popis toho, ako delfín pracuje, ako treba nasmerovať dieťa a pod. Nebola to „masovka“ ako na Jalte pred rokom, čo nás vtedy veľmi prekvapilo a nahnevalo. Nevýhodu, keď to berieme komplexne, sme videli hlavne v samotnom prístupe k moru pre vozičkárov, pretože práve týmto deťom by mohla táto forma terapie pomôcť. Zároveň pre niekoho môže byť ďalším problémom cena a tiež menšia možnosť kultúrneho vyžitia v porovnaní s Jaltou. Ak však niekto chcel poznávať Sevastopoľ a okolie, dalo sa dohodnúť so šoférom alebo domácou penziónu a zabezpečili Vám výlet podľa toho, aké boli Vaše požiadavky a ich možnosti. To si však musíte doplatiť samostatne.

Medzinárodná účasť

Počas nášho pobytu boli na terapii okrem domácich Ukrajincov aj Rumuni, Estónci, Rusi (zo Sibíri) a Francúzi. Aj to svedčí o nejakej kvalite, pretože všetci tam už boli minimálne na druhej terapii.

Záver

Samotný pobyt bol pre nás veľmi príjemný a konečne sme si užili jeden druhého a druhý tretieho, čo v každodennom životnom kolobehu nie je možné. Zároveň sa malý naučil plávať s vestou a zapáčilo sa mu kŕmenie delfína, napriek tomu, že pred pobytom by nič, čo je mazľavé do ruky nezobral, nieto ešte držal mazľavú rybu. Ak sa pýtate, či táto terapia pomohla Filipkovi po stránke kognitívnej, teda či sa zlepšili jeho schopnosti vnímania, či pozorovania, alebo či zrazu začal napredovať vo všetkých oblastiach, nemôžeme objektívne odpovedať. Častokrát vidieť výsledky delfínoterapie až po niekoľkých mesiacoch a my ešte teraz nie sme kompetentní posúdiť, či to, že nás lepšie vníma, že sa dokáže zahrať aj sám a ďalšie menšie i väčšie pokroky, sú výsledkom delfinoterapie alebo len dôsledkom prirodzeného procesu prebiehajúcom v jeho individuálnom vývine. Možno práve spojenie týchto dvoch aspektov prispelo k tomu, aby boli Filipkove pokroky viditeľné, a práve to je pre nás ako rodičov najdôležitejšie.

 
 

Galéria

>