FAIL (the browser should render some flash content, not this).

Muzikoterapia


ide o účinok melódie, rytmu, harmónie a vyvolanie príjemných predstáv. Rytmická výchova je dôležitá pri zaostávajúcom vývine motoriky a v sociálnom vývine. Hudba súvisí s fyziologickými prejavmi (búšenie srdiečka, tep, dýchanie...) a tak môže napomôcť uzdravovaniu. Pomáha uvoľniť sa, ale aj vyjadriť svoje potreby. Využíva sa spev, hra na jednoduchých rytmických nástrojoch (Orffovo inštrumentárium), rytmicko – pohybové cvičenia spojené s riekankami, hranie na telo, pantomíma stimulovaná hudbou, muzikomaľba... často sa kombinuje s arteterapiou alebo dramatoterapiou.
Takisto sa využíva hudobná relaxácia (psychické a telesné uvoľnenie počas telesného pokoja). Najlepšie sa muzikoterapiou koriguje zajakavosť, poruchy pozornosti, emocionálne poruchy, používa sa pri deťoch s mozgovou dysfunkciou, depresiami, u neurotických detí, mentálne retardovaných deťoch, detí s poruchami sluchu a zraku


Muzikoterapia je špeciálna psychoterapeutická metóda, pri ktorej je hudba využívaná aktívnym, alebo pasívnym (receptívnym) spôsobom. Vťahuje človeka do procesu komunikácie, k rozvinutiu ktorej vedú všetky psychoterapeutické techniky. Keďže muzikoterapia je svojím okamžitým účinkom na náladu jednou z najefektnejších neverbálnych techník, môže významne urýchliť celkový terapeutický proces. Podpotuje psychosomatickú relaxáciu, ktorá  následne pacienta pozitívne aktivuje ku kontaktom s okolím
Hudba sa nás dotýka bytostne tak hlboko, ako žiadne iné umenie. Programy muzikoterapie možno rozdeliť na aktívne formy, kedy deti sami interpretujú spev a hudbu, alebo formy receptívne, vychádzajúce z počúvania reprodukovanej hudby. Možností využitia hudby v psychoterapii  je veľa - od harmonického rozvoja osobnosti, cez relaxáciu až k liečbe rôznych psychických porúch. Cieľom je doviesť deti k hlbším osobným zážitkom a zoznámiť ich s rôznymi možnosťami sebavyjadrenia a komunikácie prostredníctvom hudby a spevu. Zároveň  podnecuje ich emocionálne vyjadrenie, rozvíja komunikačné schopnosti, zlepšuje motorickú a intelektuálnu koncentráciu.

Ako hudba pôsobí na organizmus

Počúvanie hudby vyvoláva u človeka určité psychické i somatické procesy. Hudbu vnímame a preciťujeme celým svojím vnútrom a jednotlivé tóny v nás vyvolávajú určité nálady, pocity, afekty, ako i zmeny správania a súčasne ovplyvňujú aj naše najdôležitejšie vegetatívne funkcie. Melódia pôsobí na asociatívnu pamäť tak, že tóny jej napomáhajú vybavovať si pamäťové záznamy (engramy), v ktorých je podobný zvuk už raz zachytený. K záznamu sa vzťahuje nejaká emócia.

Hudba má okrem toho liečivé účinky aj na telesné orgány, čo je tiež vedecky dokázané. Tóny  v určitej melódii stimulujú vegetatívne prejavy organizmu. Zvuk vytvára vibrácie pohybujúce sa vzduchom a ovplyvňuje ľudské telo. Svaly a nervy postihnutej časti tela sa  počas hudby koncentrujú  a relaxujú (v krátkych pauzách v skladbe). Hudbou do tela vchádza energia a ovplyvňuje nervový systém – najviac sluchové nervy. Rytmus hudby je blízky rytmu srdca a srdečnému tepu. Pri srdečných úderoch a pulzovej vlne dochádza k excitácii, Po prejdení pulzovej vlny za poklesu tlaku v cievach nastáva relaxácia a upokojenie. Pri počúvaní hudby postupuje zvuková informácia do mozgovej kôry cez obe dráhy, pričom v retikulárnej formácii sú vyvolané budivé reakcie, ktoré sa v somatickej sfére prejavujú zmenou svalového napätia a zvýšenou svalovou činnosťou.

U osôb postihnutých mentálnou retardáciou zasa treba vychádzať z faktu,  že sú postihnuté rozumové funkcie a porušená je aj celková schopnosť koncentrácie, pričom vo sfére citov prevládajú afekty nad emóciami.
Napr. mentálna retardácia býva často spojená s niektorými telesnými anomáliami, alebo so zníženou pohybovou obratnosťou . V tomto prípade muzikoterapiou možno  rozvíjať ich sluchové schopnosti, využívať ich záujem o jednotlivé zvuky a tóny a prehlbovať tak ich citové prežívanie. Taktiež možno trénovať rozvoj motoriky a v niektorých prípadoch i koncentrácie. Naviac spoločným faktorom je, že hudba je ideálnym prostriedkom pre uvoľnenie nahromadenej tenzie. Intenzívny hudobný zážitok je často spojený s katarziou, očistným momentom, ktorý má veľký terapeutický účinok.

Využitie hudby ako komunikačného prostriedku zahrňuje nielen neverbálne formy typicky hudobné, ale i nehudobné formy, medzi ktoré patrí okrem iného aj mimika a gestikulácie. Tieto formy možno považovať za prevažne emocionálne výrazové prejavy, ktoré mnohokrát bývajú diagnosticky cennejšie, než verbálne výpovede.